Ľubka je maminka stejně stará jako já, s podobně starým chlapečkem – jejímu synovi bude za nedlouho rok. Studuje obor Vzťah človek – zviera a jeho využitie v canisterapii a hipotetapii, na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. A při psaní bakalářské práce si udělala čas i na rozhovor do této rubriky 🙂 

Otěhotněla jsi při studiu, bylo to plánované? Pokud ne, věděla jsi rovnou, že chceš školu dodělat i s dítětem?

Otehotnela som počas štúdia v treťom ročníku. V tomto období sme miminko neplánovali. Keď som sa to dozvedela, neuvažovala som, že štúdium preruším, keďže drobček sa mal narodiť až 2 mesiace po štátniciach. Avšak plány sa zmenili a školu som nestihla dokončiť pred narodením synčeka. Tak verím, že tento rok si úspešne prevezmem titul!

Co na to tvoji příbuzní, partner? Podporovali tě? Hlídali?

Rodina sa hneď navrhla, že budú chodiť pomáhať, strážiť alebo kočíkovať, kým budem písať záverečnú prácu alebo sa učiť. Zatiaľ som však ich pomoc nevyužila, keďže synček má dosť nepravidelné spanie počas dňa a ja by som sa nevedela sústrediť, kým by bol napr na prechádzke s babičkou alebo tatinom.

A co ve škole? Byli méně přísní, přístupní nějakým domluvám?

Keďže som stihla mať hotové skúšky ešte pred tým ako som otehotnela. Tak to neviem posúdiť, aký by boli profesori, kebyže chodím do školy s bábätkom. Či by mi dali nejakú úľavu alebo skôr nie. Avšak, veľmi milo ma prekvapili pracovníčky na študijnom oddelení. Tie mi veľmi vychádzali v ústrety ?

Chodila jsi do školy i s dítětem nebo ti ho někdo hlídal?

Keďže mi ostalo iba napísať bakalársku prácu, tak som do školy na prednášky a cvičenia chodiť nemusela. Preto s tým nemám skúsenosť.

Co bylo/je na studiu při dítěti nejtěžší?

Pre mňa je najťažšie nemyslieť a nesnažiť sa pri každej voľnej chvíli sadnúť za PC a písať. Myšlienkami sa o to stále snažím, ale reálne to pri synčekovi nejde, keďže rád spí vonku a tým pádom chodím von na prechádzky s ním a psikmi. A po takých prechádzkach je najťažšie večer pri spoločnom uspávaní nezaspať pri drobčekovi, ale vstať a ísť písať a venovať tomu čas cca 2/3 hodinky, kým sa synček zobudí na kojenie.

A co tě naopak překvapilo tím, že to šlo jako po másle?

Čo ma prekvapilo? Že keď sa človek odhodlá a v mojom prípadne napr. vstane večer ešte z postele, že to ide. Že po celom dni ešte mám energiu venovať sa písaniu práci a že som ten krátky čas plne sústredená .

Kdyby ses mohla vrátit zpět, šla bys do toho znovu?

Keby som sa mohla vrátiť späť, šla by som do toho. Ale snažila by som sa ukončiť školu napr ešte počas tehotenstva. Vďaka tomu, že Adamko spinká večer dobre, tak mám krátky čas kedy sa tomu môžem venovať. Ale všetko sa deje vtedy, keď je na to správny čas a tak to malo byť .

Co bys popřála studujícím maminkám?

Študujúcim mamičkám by som popriala hlavne veľa síl a energie. Pretože to určite každá z nás potrebuje ? Nebojte sa do toho ísť, pretože sa to dá a ako pri všetkom, je to pre nás skvelá príležitosť niečo sa naučiť o sebe, o našich ďalších super schopnostiach o ktorých ani netušíme ?